Najznámejšie zrnko na svete je semeno kávovníka – rastliny Coffea, vždy zeleného kra patriaceho do čeľade Rubiacee. Existuje viac ako 80 druhov kávovníka, ale iba dva sa komerčne využívajú a z nich sa získavajú semená, ktoré sa potom pražia a melú, čím vznikajú
kávy: Kávovník arabica a Kávovník canephora, známe viac ako Arabica a Robusta.

Prvý použitý kávovník bol Arabica, z ktorého boli kultivované rôzne kvality. S pôvodom
z Etiópskych náhorných planín rastie v nadmorskej výške medzi 1000 a 2000 metrov
a predstavuje 75% svetovej produkcie. Tento druh kávy je veľmi vysoko ohodnotený a cenný. Zrnká Arabicy sú zelené alebo zeleno-modré oválneho tvaru a s nízkym obsahom kofeínu, ale bohaté na arómu a s príjemným odtieňom kyslosti.

Kávovník canephora je známy ako Robusta, je odolný voči parazitom a klimatickým podmienkam, ako sú vysoké teploty a bohaté zrážky. Jeho pôvod je v nížinách tropickej Afriky, kde rastie už od nadmorskej výšky 200 metrov. Káva, ktorá vznikne z jeho okrúhlych, žltých alebo žlto-hnedých zrniek, je viac mohutná a silná, s vyšším obsahom kofeínu.

Už od svojho prvotného objavenia bola káva vždy objektom skúmania zistiť jej kvalitu a obsah, ale iba v posledných rokoch boli klasifikované všetky látky, obsiahnuté vo vnútri zrnka. Hoci Svetová zdravotnícka organizácia ju zhodnotila ako „non nutritive dietary component“ (nevýživná dietetická zložka), a teda nie potravina, ťažko sa nájde iný nápoj bohatší na aktívne a neaktívne zložky, ako je káva. Doteraz bolo totiž identifikovaných zhruba 900 rozličných látok, obsiahnutých v kávovom zrne.

Medzi najviac zastúpenými látkami v káve nájdeme minerály ako draslík, vápnik,
horčík, fosfáty a sulfáty. Predovštkým draslík predstavuje 40% z tejto rodiny prvkov
a je kompletne extrahovaný počas prípravy kávy, takže sa nachádza v šálke.

Káva obsahuje aj tuky a vosky, ktoré pri príprave nápoja zachytí filter, nezávisle od
toho, aký filter sa používa. Káva taktiež obsahuje uhlovodíky a proteíny. Avšak najdôležitejšou zložkou, či už pre koncentráciu alebo jej kvalitu, ostáva kofeín.

Pri izbovej teplote je kofeín pevná hmota bielej farby bez pachu s horkastou chuťou. Po
konzumácii je táto látka veľmi rýchlo absorbovaná žalúdkom a začiatkom tenkého čreva.
Keďže pôsobí na synapsy, má povzbudzujúci vplyv na náladu a na centrálny nervový systém, a má aj kardiostimulačné účinky. Kofeín sa tiež používa vo farmaceutickom priemysle
proti migréne, a vďaka svojmu lipolitickému a termogenickému pôsobeniu aj v kozmetike, ako pomocná látka proti celulitíde.